Časť  tímová

a)  ťaháme za spoločný povraz (hra "Gordický uzol")

Žiaci vytvoria kruh tak, aby sa dotýkali ramenami. Potom každý predpaží ľavú ruku a uchopí ruku svojho spoluhráča. Nesmie chytiť za ruku svojho suseda. To isté urobí s pravou rukou. Cieľom tejto hry je na základe vzájomnej spolupráce rozpliesť vzniknutý uzol. Hlavnou podmienkou je, že nikto zo žiakov sa nesmie iného žiaka pustiť. Výnimkou je situácia, ak zlyhajú všetky pokusy. Vtedy môže vedúci hry uvoľniť jedno spojenie, o ktorom si myslí, že je kľúčové a môže viesť k rozuzleniu.

b) držíme pevne spolu (hra "Chvost kométy")

Žiaci vytvoria dva zástupy a držia sa za švihadlo. Pred každé družstvo položíme v primeranej vzdialenosti kužele. Na povel učiteľa "kométy aj s chvostami" vybiehajú a snažia sa čo najrýchlejšie obehnúť okolo kužeľa. Víťazí družstvo, ktoré sa nerozpojí a vráti sa na pôvodné miesto ako prvé. 

c) Čo nás spája?

Úlohou každého žiaka bolo na tenký pásik papiera (slnečný lúč) napísať, v čom je jedinečný. Potom sme jednotlivé pásiky poukladali okolo kruhu, do ktorého sme po ich prečítaní doplnili, čo máme spoločné. A zistili sme, že hoci sme veľmi rozdielni, spája nás veľa vecí: šport, láska k zvieratám, prírode, vareniu, hudbe, tancu, ale aj k autám a štúdiu jazykov.

d) hra "Jeden za všetkých, všetci za jedného"

Túto hru môžu hrať minimálne dve družstvá detí, ktoré sa postavia za sebou do zástupu. Deti, ktoré sú na konci oboch zástupov, dostanú jednoduchý obrázok, ktorý majú prstami "prekresliť" ma chrbát kamaráta stojaceho pred nimi. On si musí daný tvar zapamätať, aby ho mohol opätovne prekresliť na chrbát kamarátovi stojacemu pred ním. Takto hra pokračuje dovtedy, kým sa nedostane k prvému v zástupe. Keďže pred prvým už nikto nestojí, musí prvé dieťa získaný obrázok nakresliť na tabuľu, príp. na papier. Vyhráva to družstvo, ktorého obrázok sa najviac podobá pôvodnej predlohe. Dôležité je uvedomiť si, že chyba jednotlivca vedie k zlyhaniu celého družstva. Preto je potrebné kresliť pomaly a pozorne vnímať všetky nakreslené tvary.

e) môžeme sa spoľahnúť jeden na druhého

To, či sa naozaj môžeme spoľahnúť jeden na druhého, sme si vyskúšali pri stavaní štartovacej rampy pre raketu. A nie hocijakej, ale živej!

f) spoločne pracujeme na jednej veci...

... a tou vecou je vytvorenie spoločného "videoklipu" k vesmírnej pesničke "Bola raz malá hviezdička." Samotnej tvorbe predchádzalo oboznámenie sa s textom, rozdelenie textu na menšie významové celky a následná ilustrácia jednotlivých celkov. Na kreslenie sme využili všetky nástroje, ktoré ponúka kresliaci program Skicár. Nasledovalo chronologické usporiadanie jednotlivých obrázkov a ich ozvučenie. Aby vytvorený "videoklip" mohol slúžiť aj ako karaoke verzia, doplnili sme už k hotovému dielu aj text. A tu je výsledná podoba našej spoločnej práce (akordeón - Paťko L., flauta - p.uč.):

g) pohyb v stiesnených priestoroch

... a tým stiesneným priestorom je kozmická raketa, v ktorej naozaj nie je miesta nazvyš. Nám tieto priestory simuloval úzky otvor, ktorý vznikol pod rozkročenými nohami žiakov.

Pravidlá: Na ihrisku položíme pred každé družstvo v primeranej vzdialenosti kužele. Žiaci vytvoria dva zástupy a postavia sa do širokého stoja rozkročného. Na povel učiteľa vybiehajú prví žiaci s loptou v ruke a snažia sa čo najrýchlejšie obehnúť okolo kužeľa a potom preliezť pomedzi nohy spoluhráčov až na samotný koniec. Následne sa postavia a loptu prekotúľajú popod rozkročené nohy prvému v družstve. On zoberie loptu a opäť vybieha ku kužeľu, obehne ho, podlezie nohy súťažiacich, postaví sa dozadu a loptu prekotúľa dopredu. Hra pokračuje dovtedy, kým sa nevystriedajú všetci žiaci.

h) presná navigácia (hra "Súboj s votrelcom)

Pravidlá: Žiaci sedia na zemi v kruhu. Uprostred je jeden žiak so zaviazanými očami držiaci v ruke penového hada (predstavuje zástupcu posádky) a ďalší žiak (tak isto so zaviazanými očami), ktorý je "vesmírnym votrelcom". Úlohou prvého žiaka je čo najskôr zasiahnuť penovým obuškom votrelca. Časť členov posádky prvého slovne naviguje, aby vedel, kde sa votrelec nachádza. Zvyšné deti dávajú pokyny "votrelcovi", aby sa čo najdlhšie vyhýbal zasiahnutiu obuškom. Po zasiahnutí obuškom sa hra končí a do kruhu idú iní dvaja žiaci.