Divadelné predstavenie "Danka a Janka
Poznáte veci, ktoré nikdy nezostárnu? Určite áno a hneď niekoľko: dobré filmy, nezabudnuteľné piesne, chytľavé melódie, obľúbené rozprávky, výtvarné diela svetoznámych maliarov... K takýmto skvostom určite patria aj príhody dvojičiek Danky a Janky z pera detskej spisovateľky Márie Ďuríčkovej. Legendárne príbehy dvoch navlas rovnakých sestričiek sú totiž nezabudnuteľnou súčasťou detstva viacerých generácií. Veď o červenom sandáliku, zlej Gevenduche či človiečikovi z budíka čítajú nielen dnešné deti, ale nie sú neznáme ani ich rodičom a starým rodičom.
Doteraz sme však poznali len literárnu podobu tohto dielka, preto sme boli veľmi zvedaví na jeho divadelné spracovanie. Herci Starého divadla Karola Spišáka v Nitre nás svojím výkonom veľmi rýchlo utvrdili v tom, že merať takú dlhú cestu kvôli jedinému predstaveniu nebolo ani trochu zbytočné. Nielenže oživili postavy z tejto knihy, ale stvárnili ich s takým oduševnením, že hodinové predstavenie nám ubehlo ako voda. Nestačili sme sledovať premeny, ktorými Danka a Janka prechádzali. Raz boli živými dievčatami na javisku, inokedy sa zmenili na pohybujúce sa bábky či hovoriace hlavy trčiace z otvorov v obrovskom zošite. Ani kulisy neboli celkom obyčajné. Vďaka nim sme sa dokázali v okamihu preniesť zo školskej triedy na rozkvitnutú lúku s poletujúcimi vážkami. A nielen to. Dokonca sme sa trošku aj učili - chvíľu sme čítali s "bodkami" nezvyčajné maľované čítanie, chvíľku zas spievali pesničku o ich putovaní rozprávkovým svetom. Dokonca sme boli aj svedkami malých zázrakov. Veď ako inak sa dá nazvať to, keď sa na obrovskom zamrznutom zrkadle objaví z ničoho nič tajomný nápis, či zatrblietajú ľadové cencúle? Veľmi rýchlo sme sa presvedčili o tom, že herci stvárňujúci hlavné postavy (Ivan Gontko, Danica Hudáková a Oľga Schrameková) ovládajú svoje remeslo naozaj bravúrne. Do známeho príbehu totiž vniesli nielen čaro rozprávky, ale aj čriepky zo skutočného života - nechýbalo súrodenecké prekáranie, uštipačné poznámky, škodoradostné úsmevy, vtipné postrehy či potmehútske pohľady... Hoci sa na javisku pohybovali len tri osoby, človek nestačil dávať pozor, koho má sledovať skôr, aby o niečo dôležité neprišiel.
Sme veľmi radi, že sme sa mohli zúčastniť takéhoto hodnotného divadielka. Jediné, čo nás však mrzí je to, že za takýmito kvalitnými predstaveniami musíme cestovať viac ako stovku kilometrov.
Fotografie z predstavenia vo fotogalérii (zdroj: oficiálna stránka Starého divadla Karola Spišáka v Nitre).