Merkúr

Viete, že:

Merkúr je najbližšou planétou k Slnku
bol pomenovaný podľa rímskeho posla bohov Merkúra, keďže sa pohybuje po oblohe najrýchlejšie zo všetkých planét
je najmenšou planétou Slnečnej sústavy s tretinovým priemerom voči Zemi
dátum objavenia Merkúra: približne 3.tisícročie pred n.l.
bolo by potrebných viac ako 18 Merkúrov na to, aby bol Merkúr tak veľký ako Zem
ani povrch tejto planéty nie je veľký. Stačili by iba dva kontinenty Ázie na to, aby pokryli celý jeho povrch.
Slnko z Merkúra vidíme 3x väčšie ako zo Zeme.
možno ho pozorovať len ráno, krátko pred východom, alebo večer, krátko po západe Slnka
Merkúr obehne okolo Slnka približne raz za 88 dní po eliptickej dráhe
dĺžka slnečného dňa dosahuje na tejto planéte až 176 pozemských dní
Merkúr nemá ročné obdobia
obrovské rozdiely teplôt (cez deň 400-450°C, v noci mínus 200 °C ) sú okrem iného spôsobené aj tým, že Merkúr takmer nemá atmosféru a táto nie je schopná zadržiavať teplo
zloženie atmosféry: kyslík ( 42 % ), sodík ( 29 % ), vodík ( 22 % ), hélium ( 6 % ), draslík ( 0,5 % )
povrch Merkúra sa do značnej miery podobá mesačnému povrchu
je pokrytý obrovským množstvom kráterov, ktoré vznikli zrážkou s meteoritmi a planétkami najrôznejších veľkostí
najväčší kráter na povrchu Merkúra a zároveň jeden z najväčších kráterov v Slnečnej sústave má šírku 1 350 km a je väčší, ako štát Texas. Teleso, ktoré ho vytvorilo malo priemer asi 100 km. Náraz pri jeho dopade bol taký silný, že rázové vlny šíriace sa po povrchu aj vo vnútri planéty vytvorili na opačnej strane planéty deformácie a rozlámaný terén
gravitačná sila na povrchu tejto planéty je taká malá, že keď na Zemi vážite 90 kg na Merkúre by ste vážili iba 34 kg. Nielen to. Na Merkúre by ste vyskočili 3x vyššie ako na Zemi.
doposiaľ jedinou sondou, ktorá skúmala Merkúr zblízka bol Mariner 10. Okrem iného zistila aj prítomnosť magnetického poľa planéty.
merania ukazujú, že napriek obrovským povrchovým teplotám v polárnych oblastiach planéty (najmä na severe) sa môže vo vnútri kráterov nachádzať ľad
Merkúr je bez mesiacov preto, lebo každá družica na jeho obežnej dráhe by buď dopadla na jeho povrch alebo by si ju privlastnilo iné teleso svojimi gravitačnými silami.
vysoká hustota Merkúra naznačuje, že musí mať obrovské železné jadro

Na základe informácií, ktoré sme o tejto planéte získali z internetových stránok, sme vypracovali vedomostný kvíz s názvom Merkúr - planéta horúčav aj mrazov (https://learningapps.org/create?new=301) :

Množstvo kráterov, ktoré pokrývajú povrch planéty Merkúr, sme sa pokúsili znázorniť netradičnou technikou - odtláčaním farebných bublín.

Začali sme výrobou základného roztoku, na ktorý sme potrebovali: 10 dielov vody, 3 diely saponátu (Jari) a 1 diel glycerínu. Potom nám stačila už len slamka a bublín bola razom plná trieda.

Aby sme sa pri fúkaní veľmi neunavili, zhotovili sme si "automatický bublinovač". Stačilo k slamke pripevniť balón, nafúknuť ho a ponoriť do pripraveného roztoku. Unikajúci vzduch z balóna už potom spravil svoje.

Následne sme zafarbili základný roztok a fúkaním sa pokúsili o vytvorenie čo najčlenitejších "stavieb".

Na vzniknuté výtvory sme opatrne priložili výkres, na ktorý sa nám krásne odtlačili zaujímavé bublinové vzory. A povrch planéty Merkúr bol na svete!

Kto chcel vytvoriť menšie krátery, použil na ich výrobu "napeňovač", ktorý sme si zhotovili zo slamky, kúska molitanu a špagátu.